BOZP a práca vo výškach

Práca vo výškach patrí k jedným z tých najrizikovejších. Pri takýchto pádoch je najčastejšia príčina ťažkých až smrteľných pracovných úrazov, a práve preto je kľúčový zodpovedný prístup k BOZP. V tomto článku sa podrobne pozrieme na problematiku bezpečnosti pri práci vo výškach, od definície a identifikácie rizík, cez právne predpisy a opatrenia na ochranu pred pádom, až po postupy pri nehode a kontrolu dodržiavania BOZP.

Kedy sa práca považuje za výškovú prácu?

To, čo je práca vo výškach a kedy sa práca považuje za výškovú, je zakotvené v legislatíve, a to konkrétne vo vyhláške č. 147/2013 Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Práve toto ministerstvo upresňuje podmienky pre bezpečnosť a ochranu zdravia (BOZP) pri realizácii stavebných prác. 

Na základe tejto vyhlášky sa teda za výškovú prácu považuje práca a pohyb pracovníka, pri ktorom mu hrozí pád z výšky, do hĺbky, prepadnutím alebo zosunutím. Výška je už ale v tomto prípade definovaná, ak sa pracovník nachádza svojimi nohami 1,5 metra nad zemou, napríklad na lešení, rebríku, cisterne, nákladnom aute, plošine a podobne. Všetci títo pracovníci, musia dodržiavať BOZP práce vo výškach a musia tiež ovládať aj vyhlášku. Pretože pri prácach je zdravie človeka prvoradé.

Časté riziká a nebezpečenstvá spojené s prácou vo výškach

Riziká a nebezpečenstvá, ktoré číhajú na pracovníkov pri týchto prácach sú obrovské, hlavne v prípade, ak nie je dodržiavané BOZP práce vo výškach. Aké sú teda tie najčastejšie riziká a nebezpečenstvá?

• Pád z výšky, lešenia, rebríka alebo iných – v tomto prípade ide o najzávažnejšie riziko, ktoré môže viesť k veľmi vážnym zraneniam, trvalým následkom alebo dokonca až smrti.

• Zranenie padajúcimi predmetmi – je ďalšie nebezpečenstvo, ktoré hrozí pri výškových prácach. Nesprávne upevnené náradie, materiál a iné predmety môžu pri páde z výšky spôsobiť vážne zranenia osobám, ktoré sa nachádzajú pod nimi.

• Pošmyknutie sa a zakopnutie – nerovný povrch, neupratané pracovisko a nevhodná obuv môže viesť k zakopnutiu a následnému pádu aj z menšej výšky.

• Zásah elektrickým prúdom – pri niektorých prácach vo výške, ktoré sú vykonávané v blízkosti elektrických vedení hrozí pracovníkom riziko zásahu elektrickým prúdom.

Toto sú tie najčastejšie riziká, ktoré sú spojené s prácou vo výškach. Každý jeden človek, ktorý vykonáva výškovú prácu musí absolvovať školenie BOZP, vďaka ktorému dostane všetky potrebné inštrukcie na to, ako by sa mal pri vykonávaní svojej práce správať, na čo všetko si musí dávať pozor, aké bezpečnostné pomôcky musí nosiť a ďalšie podstatné informácie týkajúce sa BOZP práce vo výškach.

Právne predpisy a normy týkajúce sa BOZP vo výškach

• Európska únia stanovila základné požiadavky na BOZP vo výškach v rámcovej smernici 92/57/EHS. Tieto požiadavky boli ďalej rozpracované v nariadení vlády SR č. 396/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na stavenisko.

• Rámcová smernica 89/391/EHS, ktorá sa zameriava na podporu zdokonaľovania BOZP pri práci. Na základe tejto smernice bol prijatý zákon č. 124/2006 Z. z. o BOZP.

• Ďalším je tiež Zákon č. 374/1990 Zb. o bezpečnosti práce a technických zariadení pri stavebných prácach, v znení neskorších predpisov, upravuje BOZP pri stavebných prácach.

Ďalšie smernice EÚ a ich slovenské ekvivalenty v podobe nariadení vlády SR upravujú BOZP v rôznych oblastiach:

• Smernica 89/654/EHS a nariadenie vlády SR č. 391/2006 Z. z.: Minimálne bezpečnostné a zdravotné požiadavky na pracovisko.

• Smernica 89/655/EHS a nariadenie vlády SR č. 392/2006 Z. z.: Minimálne bezpečnostné a zdravotné požiadavky pri používaní pracovných prostriedkov.

• Smernica 89/656/EHS a nariadenie vlády SR č. 395/2006 Z. z.: Podmienky poskytovania osobných ochranných pracovných prostriedkov.

• Smernica 90/269/EHS a nariadenie vlády SR č. 281/2006 Z. z.: Minimálne bezpečnostné a zdravotné požiadavky pri práci s bremenami.

BOZP pri práci vo výškach je regulovaná komplexným systémom legislatívy na úrovni EÚ aj SR. Každý jeden človek, musí dodržiavať tieto predpisy, pretože ich dodržiavanie je kľúčové k ochrane ich života a zdravia pri práci.

Analýza možných rizík v práci vo výškach

Pri práci vo výškach je samozrejme nesmierne dôležitou úlohou aj dôsledne analyzovať riziká, ktoré by mohli ohroziť zdravie a bezpečnosť zamestnancov pri vykonávaní ich pracovných činností. Vďaka tejto analýze sa dokážu pomerne presne zhodnotiť riziká, ktoré sú základom pre zavedenie efektívnych preventívnych opatrení na minimalizáciu výskytu nehôd a úrazov. Takúto analýzu vykonáva technik BOZP, viac o tom sa môžete dočítať v našom článku Technik BOZP - Technik bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

Zabezpečenie rizík proti pádu

Obrovským rizikom pri vykonávaní výškových prác je riziko pádu, ktoré sa, bohužiaľ, často môže skončiť až tragicky. Ale samozrejme, vždy sa dá týmto situáciám vopred predísť, a to napríklad aj zabezpečením rizík proti pádu, ktoré sú zakotvené vo Vyhláške č. 147/2013 Z. z., ktorá hovorí o zaistení BOZP pri stavebných prácach (a teda aj prácach vo výške). Na základe tohto sa vykonáva kolektívna alebo osobná ochrana. A ako to je teda v praxi?

• Kolektívna ochrana – je to typ ochrany, ku ktorej sa vzťahujú ochranné či napríklad záchytné konštrukcie voči pádu.

• Zábrany: Pevné zábrany, ako sú zábradlia a siete, majú za úlohu zabrániť osobám pri páde z výšky. 

• Ochranné plošiny: Poskytujú stabilný a bezpečný pracovný priestor vo výške.

• Záchytné systémy: Záchytné siete a zachytávacie zariadenia, ktoré pri páde zachytia osobu a zabránia tak nešťastiu - pádu na zem. 

Všetky tieto prvky musia byť ale namontované tak, aby samozrejme odolali aj tým najťažším podmienkam. Preukázanie nosnosti konštrukcie je nutné buď statickým výpočtom, alebo inou relevantnou dokumentáciou.

• Osobná ochrana – V prípade, že z určitých dôvodov nie je možné pri práci zabezpečiť pracovníkom kolektívnu ochranu, zastúpiť ju musí bezpodmienečne osobná ochrana pracovníkov. Do tejto individuálnej ochrany patria bezpečnostné pásy, laná, bezpečnostné postroje, samonavíjacia kladka, bezpečnostná brzda. Z hľadiska BOZP je nutné všetky tieto prvky pravidelne kontrolovať v dvojročných intervaloch. V prípade, že osobitné predpisy určujú inak, tak aj skôr.

Školenie a informovanie zamestnancov

Pri výkone každej jednej práce je už na samotnom začiatku nevyhnutné absolvovať školenia, či už školenia BOZP alebo OPP a iné. Inak to nie je ani v prípade vykonávania prác vo výškach, pretože tie sú nesmierne rizikové. Tieto školenia, či už sú formou e-learningu alebo prezenčnou formou, musí zabezpečiť zamestnávateľ pre každého jedného zamestnanca pred jeho zaradením na pracovisko, alebo pred samotným začatím vykonávania pracovnej pozície.

Takéto školenia a informovania zamestnancov by mali obsahovať napríklad:

• Základné princípy BOZP pri práci vo výškach: pracovníci musia byť oboznámení s legislatívou, normami a predpismi upravujúcimi BOZP pri práci vo výškach.

• Identifikácia a posúdenie rizík: na základe ktorých musia vedieť rozpoznať a posúdiť potenciálne riziká pádu a iných úrazov pri práci vo výškach.

• Technické a organizačné opatrenia na ochranu pred pádom: musia byť oboznámení aj s rôznymi typmi ochranných zariadení proti pádu (postroje, zábrany, záchytné systémy) a s organizačnými opatreniami (bezpečnostné predpisy, dozor, údržba).

• Správne používanie ochranných pomôcok: na základe školení musia vedieť, ako správne používať ochranné pomôcky proti pádu (postroje, prilby, obuv) a dodržiavať pri tom všetky bezpečnostné pokyny, v súlade s BOZP práce vo výškach.

• Záchranné práce: úlohou školení je tiež poskytnúť pracovníkom základné vedomosti a zručnosti pre záchranu osoby, v prípade, že spadne z výšky.

• Prvá pomoc: musia sa oboznámiť so základnými princípmi poskytovania prvej pomoci pri úrazoch pri práci vo výškach.

Postup pri páde z výšky

Ako postupovať pri páde z výšky? V prvom rade je potrebné uvedomiť si, že pád z výšky je veľmi vážny a môže spôsobiť skutočne veľmi závažné zranenia, napríklad aj chrbtice. Preto je dôležité so zraneným nehýbať. 

Samozrejme ale, že je potrebné zistiť stav zraneného. V prípade, že poranený človek nedýcha, ale má poranenú chrbticu, dýchanie má vždy prednosť. 

Ako by ste mali postupovať?

• Skontrolujte vedomie zraneného a taktiež aj to či dýcha. Ak je postihnutá osoba v bezvedomí, skontrolujte jej dýchanie a pulz. V prípade zástavy dýchania alebo pulzu, musíte okamžite začať resuscitovať.

• Zavolajte záchrannú službu. Okamžite volajte záchrannú službu na čísle 155 a informujte operátora o mieste pádu, počte zranených a rozsahu zranení.

• Ak zranený krváca, zastavte krvácanie. Na zastavenie krvácania môžete použiť tlakový obväz.

• Nehýbte postihnutou osobou. Ak je postihnutá osoba v bezvedomí alebo má viditeľné zranenia krku, chrbta alebo končatín, nehýbte ňou a počkajte na príchod záchranárov. Taktiež, ak je osoba pri vedomí, dbajte na to, aby sa nehýbala.

• Udržujte zraneného v teple. Prikryte ho dekou alebo oblečením.

• S poraneným komunikujte, upokojujte ho a poskytnite mu psychickú oporu, až do príchodu záchranárov.

Kontrola dodržiavania BOZP pri práci vo výškach

Kontrola dodržiavania bezpečnostných opatrení je kľúčová pre zabezpečenie BOZP pri práci vo výškach. Na základe vykonávania pravidelných kontrol a revízií pracovných miest a postupov sa môžu relatívne rýchlo odhaliť potenciálne nebezpečenstvá a riziká a umožniť ich rýchle riešenie. Zároveň môžu pomôcť identifikovať možné oblasti zlepšenia a inovácie, ktoré prispievajú k zvýšeniu BOZP pri práci vo výškach.